Grécko ako na dlani z paluby lode MSC Magnifica

Grécko ako na dlani z paluby lode MSC Magnifica

Ranné lúče stredomorského slnka sa už pomaly začínajú opierať do paluby, morský vzduch presýtený soľou opája svojou podmanivou vôňou a v diaľke sa rysujú zvoľna sa približujúce obrysy talianskeho pobrežia. Vitajte na palube MSC Magnifica, ktorá nás tentoraz nesie k brehom gréckych ostrovov. V meste gondol a masiek "Tak čo vyskúšaš ako prvé?" - prehodí smerom ku mne naša sprievodkyňa Jana so zvedavým pohľadom. Konečne sme sa nalodili a teraz si každý môže vychutnávať voľný čas podľa svojho gusta. K dispozicii je toho totiž naozaj veľa. Od veľkého výberu najrôznejších dobrôt v bufete až po slnení sa na lehátku u niektorého z bazéna či víriviek. K dispozícii je aj športové ihrisko alebo sauna. Každý si tu tak naozaj príde na svoje. Nakoniec volím prechádzku po palube s úžasným výhľadom na vzďaľujúce sa Benátky. Tam sme totiž strávili celý deň pred nalodením. 170 ostrovčekov prepojených úzkymi mostíky a veľa historických pamiatok snáď nemôže nechať nikoho chladným - a ani ja som nebola výnimkou. Námestie svätého Marka, plavba najznámejším kanálom Grande aj blúdenie v malebných benátskych uličkách - to všetko patrí k povinnostiam pri návšteve jedného z najkrajších prístavov Talianska, ktoré sme do detailov splnili. Našu prehliadku spríjemňovalo aj pútavé rozprávanie našej sprievodkyne, ktorá nás zasvätila do miestneho špecifického spôsobu života aj histórie mesta.

Ranné lúče stredomorského slnka sa už pomaly začínajú opierať do paluby, morský vzduch presýtený soľou opája svojou podmanivou vôňou a v diaľke sa rysujú zvoľna sa približujúce obrysy talianskeho pobrežia. Vitajte na palube MSC Magnifica, ktorá nás tentoraz nesie k brehom gréckych ostrovov.

V meste gondol a masiek

"Tak čo vyskúšaš ako prvé?" - prehodí smerom ku mne naša sprievodkyňa Jana so zvedavým pohľadom. Konečne sme sa nalodili a teraz si každý môže vychutnávať voľný čas podľa svojho gusta. K dispozicii je toho totiž naozaj veľa. Od veľkého výberu najrôznejších dobrôt v bufete až po slnení sa na lehátku u niektorého z bazéna či víriviek. K dispozícii je aj športové ihrisko alebo sauna. Každý si tu tak naozaj príde na svoje. Nakoniec volím prechádzku po palube s úžasným výhľadom na vzďaľujúce sa Benátky.

Tam sme totiž strávili celý deň pred nalodením. 170 ostrovčekov prepojených úzkymi mostíky a veľa historických pamiatok snáď nemôže nechať nikoho chladným - a ani ja som nebola výnimkou. Námestie svätého Marka, plavba najznámejším kanálom Grande aj blúdenie v malebných benátskych uličkách - to všetko patrí k povinnostiam pri návšteve jedného z najkrajších prístavov Talianska, ktoré sme do detailov splnili. Našu prehliadku spríjemňovalo aj pútavé rozprávanie našej sprievodkyne, ktorá nás zasvätila do miestneho špecifického spôsobu života aj histórie mesta.

Večer nás čakala prvá večera, pre ktorú je zakaždým zvolená iná téma. Raz je oblečenie ladené do talianskej trikolóry a na podnosoch nájdete tradičné tiramisu - to keď na palube zavládne taliansky večer. Inokedy zase prevládajú aj podpätky a páni v smokingoch. Gala večery sme mali hneď dva, okrem elegantného oblečenia sa podávajú aj vybrané špeciality, medzi ktorými nechýbajú tradičné plody mora, či vynikajúce víno.


Čaro stredovekých pevností južného Talianska

Nepopierateľnou výhodou plavieb je, že sa každý deň prebudíte a pred vami sa rozprestierajú nové krajiny a územia. My sme počas noci preplávali viac ako 800 kilometrov a pred nami sa otvorilo jedno z najväčších prístavných miest južného Talianska - Bari. Už z diaľky je vidieť dominanta mesta - mohutná bazilika sv. Mikuláša s pozostatkami tohto významného svätca. Zblízka potom objavujeme krásu stredovekých pamiatok aj živú pobrežnú promenádu. Až tu - v ospalých talianskych uličkách obklopených olivovými hájmi na Vás definitívne dýchne kúzelná atmosféra subtropického Stredomoria.

Ku kolíske olympijských hier

Stredoveké stavby Bari ďalší deň vystriedali pamiatky ešte o pár tisícročí staršie. Z prístavu sme totiž hornatou krajinou dorazili do miest, ktorá dala za vznik olympijským hrám - do starovekej Olympie. Z výšky na nás majestátne vzhliadajú sochy gréckych hrdinov a vedľa nich môžeme vidieť miniatúrne modely celého areálu, tak ako vyzeral pred pár tisícročiami.

Chlad múzejných múrov sme po chvíli vymenili za slnkom vyhriatej chodníky Olympie. Najviac turistov sa nakopilo v mieste, kde sa oficiálne zapaľuje olympijský oheň, ktorý potom putuje až na miesto konania hier. Ruiny sú ale rozosiate po celom areáli s dominantným chrámom zasväteným bohu Diovi. Z výletu sa vraciame až popoludní plní dojmov aj histórie, do ktorej nás zasvätila miestna sprievodkyňa spoločne s našou sprievodkyňou Janou.

Za veternými mlynmi na "gay friendly" ostrov Mykonos

Dláždené uličky lemované bielo omietnutými domčekmi s typicky modrými oblými strechami. A úplne na vŕšku týčiaca sa neprehliadnuteľná dominanta stredomorského ostrova - veterné mlyny. Hádate správne. Našou ďalšou zastávkou bol malebný ostrov Mykonos. Vraj miesto hojne navštevované homosexuálmi a preslávené nočným životom. To ma skôr nadchli kľukaté uličky plné obchodíkov a reštaurácií a tiež neďaleká piesočnatá pláž obmývaná priezračnou vodou.

Neďaleko nej miestny Grék ponúka výlet na posvätný ostrov Délos. Nachádza sa tu rozsiahle archeologické nálezisko - to zase upútalo sprievodkyňu Janu. Z pamiatok sa s ďalšími vrátili až popoludní. Ďalšie navštívime zajtra, v pláne je totiž miesto, ktoré má väčšina ľudí s Gréckom spojené najviac - Atény.

Athény: Pamiatky na každom kroku

Do aténskej metropoly sme sa dostali cez prístav Pireus. K najslávnejším pamiatkam sa však musíme autobusom zložito prepliesť uličkami, ktoré pôsobia, akoby sa tu zastavil čas. Kríza urobila svoje, aj tak sa odtiaľ ale nevytratil typický ruch veľkomesta.

Hore na Akropole sa nemôžem nabažiť dych berúceho výhľadu na celé mesto. Antické stavby sa tu blýskajú pod hromadou fotoaparátov. Každý turista, a to ich nie je málo, chce mať fotku so stavbami starými niekoľko tisícročí. Preto radšej opúšťame Akropolu a mierime do centra mesta. Z kľukatých uličiek nás usmievaví čašníci lákajú na miestne špeciality, na každom rohu objavíte iný obchodík s typickými gréckymi suvenírmi. Na radu miestnej sprievodkyne si potom každý v taške odnáša väčšinou fľašu vyhlásenej pálenky Ouzo alebo grécke olivy a koreniny.

Na hradbách Dubrovníka

 

Posledné dva dni plavby sa už vraciame Jadranským morom zase späť do Benátok. Krásy Grécka síce opúšťame, úplný koniec ešte ale nie je. Na trase je totiž Dubrovník! Stredoveké mesto obohnané dookola vysokými hradbami. Z nich mi neskutočne malebné pohľady na strechy, kostoly a paláce nedovolia schovať fotoaparát späť do batohu. Ale nie som jediná. O turistov tu naozaj nie je núdza. Korzujúce davy ma zahnali do postranných uličiek, kde na vás dýchne tá pravá balkánska atmosféra. Úzke uličky križujú šnúry s rozvešanými bielizňou a vzduch je presýtený práve uvareným obedom. Tu ešte len zistíte, že Dubrovník nie je len o predražených reštauráciách a turistickom ruchu.

 

Sedíme v lodnej reštaurácii a máme pred sebou posledné raňajky. V okrúhlych oknách trupu lode už rozoznávam známej obrysy typických benátskych domčekov. Jemné zašklbnutie lode napovie, že MSC Magnifica práve pristála v prístave. Teraz už nezostáva než sa tešiť na nabudúce.

Napsala Jana Pfeiferová